Plánujete zatepliť fasádu?
Ak sa rozhodujete pre zateplenie fasády, môžete si vybrať z dvoch systémových riešení, a to kontaktného sendvičového systému, pri ktorom sa jednotlivé vrstvy systému lepia na seba bez vynechania vzduchovej medzery a nekontaktného odvetraného, v rámci ktorého je tepelnoizolačná vrstva oddelená od vonkajšieho plášťa vzduchovou medzerou. Podceniť netreba ani izoláciu sokla.
Kontaktný systém zateplenia
Ide o tradičný spôsob, pomocou ktorého možno vytvoriť súvislé zateplenie bez vzniku tepelných mostov. Výhodou tohto systému je bezpochyby aj cena, keďže je menej nákladný ako odvetraná forma. Ďalšou výhodou kontaktného zateplenia je variabilita riešenia povrchovej úpravy – na výber máte rôzne druhy finálnych omietok s rôznou štruktúrou a farebnosťou.
Vonkajšie zateplenie budovy
Vonkajšie zateplenie budovy kontaktným systémom patrí k najčastejším spôsobom zateplenia. Tento systém je celistvý po celej ploche fasády, vďaka čomu dochádza k eliminácii tepelných mostov a zároveň ochrane objektu pred teplotnými výkyvmi vnútorného prostredia – v zime nedochádza k premŕzaniu konštrukcie, v lete sa naopak neprehrieva. Systém súčasne umožňuje zachovať tepelnoakumulačné schopnosti muriva, čo výrazne prispieva k zaisteniu tepelnej pohody. Ako tepelná izolácia sa používajú dosky z tvrdenej minerálnej vlny alebo penový polystyrén.
Skladba obvodovej steny zateplenej kontaktným spôsobom
1 pôvodná tehlová stena
2 omietka s penetráciou (alebo iba penetrácia)
3 lepiaca vrstva
4 tepelný izolant (napr. ISOVER TF PROFI, ISOVER eps GREYWALL)
5 základná vrstva so sklenenou sieťovinou
6 penetrácia
7 povrchová úprava – vrchná omietka
Vnútorné zateplenie budovy
Kontaktný systém zateplenia vo vnútri objektu nájde uplatnenie predovšetkým na miestach, kde nie je možné zatepliť budovy zvonka, napríklad v prípade pamiatkovo chránených budov. Hlavnou nevýhodou systému je najmä horší priebeh (tok) teplôt v konštrukcii, čo má za následok zníženie teplotnej stability miestnosti – teplota v miestnosti po zapnutí vykurovania rýchlo dosiahne požadovanú hodnotu, po jeho vypnutí však povrchová teplota stien rýchlo klesá, a teda nie je využitá ich akumulačná schopnosť. Ďalším nedostatkom sú aj tepelné mosty spôsobené prerušením izolácie vodorovnou konštrukciou. Vzniku tepelných mostov sa však dá čiastočne predísť pridaním izolácie aj na strop a do podlahy. Zateplenie zo strany interiéru navyše nerieši problém premŕzania a striedania teplôt v nosnom murive.
V prípade vnútorného zateplenia minerálnou vlnou je nutné parozábranu, napríklad Isover Vario KM DUPLEX UV.
Odvetraný systém zateplenia
Pre odvetraný systém zateplenia je charakteristické, že vrchný plášť odoláva poveternostným vplyvom, pod ním sa nachádza vetraná vzduchová medzera a až potom nasleduje tepelná izolácia a ďalšie konštrukčné prvky spolu s nosným murivom. Veľkou výhodou systému je, že odvetraná medzera trvalo zaisťuje odvod vlhkosti z povrchu izolácie, preto sú tieto fasády vhodné aj v prípade rekonštruovaných domov s vyššou vlhkosťou. Stavebníci určite ocenia, že montážne práce nie sú závislé od vonkajšej teploty, ako aj skutočnosť, že opláštenie takýchto fasád pôsobí veľmi moderne a esteticky. Na zateplenie sa v prípade tohto systému používa minerálna vlna s vyššou tepelnou účinnosťou ako v prípade kontaktného systému a nespornou výhodou je aj vysoká akustická účinnosť.
Skladba obvodovej steny zateplenej odvetraným spôsobom
1 podkladová konštrukcia
2 nosný zvislý rošt
3 tepelný izolant
4 kašír alebo hydroizolačná fólia
5 odvetraná medzera
6 vonkajšie obloženie
Vkladanie do roštov bez mechanického kotvenia
Pri použití drevených alebo kovových roštov so vzájomnou vzdialenosťou asi 60 cm je možné vkladať dosky minerálnej izolácie bez mechanického kotvenia. Vhodné je použiť stredne tuhú minerálnu vatu z kamenných alebo sklenených vláken.
Vkladanie do roštov s mechanickým kotvením
V prípade použitia zvislých roštov alebo vodorovných so vzájomnou vzdialenosťou 1 až 1,2 m je nevyhnutné jednotlivé dosky mechanicky ukotviť. Je potrebné uvedomiť si, že minerálne dosky používané v systémoch odvetraných fasád nemajú takú tuhosť ako klasické pevné dosky do kontaktných systémov, disponujú však výrazne lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami. Pri fasádach so samostatným vrchným plášťom je možné izoláciu napichnúť iba na tŕne, ktoré sa následne stabilizujú ochrannou prímurovkou. V taktom prípade sa používajú izolačné dosky s dostatočnou tuhosťou.
Zateplenie sokla
Zateplenie soklovej časti budovy patrí k dôležitým detailom stavby a aplikuje sa pri stenách zateplených kontaktným aj odvetraným systémom. Kladú sa naň zvýšené požiadavky. Je nevyhnutné uvedomiť si, že detail sokla sa nenachádza iba nad terénom, ale nad každou priliehajúcou vodorovnou konštrukciou (nad balkónmi, terasami či širšími rímsami), teda tam, kde treba nájsť riešenie dlhodobo odolávajúce vlhkosti a mrazu. Vďaka správne vyriešenému soklu nebude dochádzať k premŕzaniu základov a časti terénu pod stavbou, podstatne sa znížia tepelné straty a výrazne sa obmedzí kondenzácia v mieste napojenia základov na murivo, čo zabráni vzniku plesní. Izolácia sa v prípade sokla aplikuje až do nezamŕzajúcej hĺbky, teda minimálne 80 cm pod úroveň terénu, čo zároveň predlžuje aj životnosť samotných základov. Nespornou výhodou je možnosť spoľahlivého ukončenia hydroizolácie za tepelnoizolačnou doskou, čo v prípade nezatepleného sokla nie je možné. Sokel predstavuje problematický detail nielen v prípade úplne nezateplených objektov, ale aj pri už zateplených budovách, kde sa naň častokrát zabúda.
Nezateplený sokel má v dôsledku úniku tepla výrazne vyššiu teplotu ako zateplená stena nad ním. V dôsledku nezatepleného sokla sa nedajú dosiahnuť výrazné úspory na vykurovaní a navyše tu hrozí kondenzácia.
